V prírode udržiavajú rovnováhu. Odstránia z nej veľa komárov, vošiek... A sú významným študijným materiálom. Vážky si zaslúžia našu ochranu.
Najstaršie na Zemi
Zvýšenú pozornosť človeka si získali a získavajú stále vo väčšom rozsahu z viacerých dôvodov. Svojím atraktívnym vzhľadom, spôsobom života, vytrvalosťou, rozmanitosťou... Na svete žije približne päť a pol tisíca druhov vážok. Predovšetkým v tropickom a subtropickom podnebí. Teda v stabilnejších klimatických podmienkach. Pri vyhľadávaní vhodných životných podmienok dokážu prekonať obrovské vzdialenosti. Zaevidované boli ich prelety cez Atlantik, Pamír, Himaláje... Nájdené boli aj vo výške nad päťtisíc metrov. Tieto informácie týždenníku Farmár sprostredkoval Dušan Šácha z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, aktivista Spoločnosti pre spoznávanie a záchranu mokradí Aqua vita – Živá voda Liptovský Mikuláš a koordinátor projektu Vážky. Vysvetľuje: „Vážky bez problémov dokážu existovať v zachovanej prírode a krajine. Ak sa podmienky zhoršia, migrujú. Presúvajú sa tam, kde dokážu prežiť.“
Ich pud sebazáchovy, prežitia, schopnosti rýchlo zareagovať, prispôsobiť sa zmeneným podmienkam je taký vyvinutý, že ich zaradili k najstarším obyvateľom modrej planéty. Na Zemi žijú už neuveriteľných 320 miliónov rokov. S minimálnymi zmenami na stavbe tela, ktoré má archaické znaky, upozorňuje Dušan Šácha: “Najtypickejšia pre vážky, ktoré sa vyvinuli v prvohorách, v karbónskych močiaroch, je hustá žilovatina krídel, ktoré nevedia zložiť. Musia ich mať stále rozprestreté. Podobné evolučné znaky si zachovali už len podenky – efeméry.“
Podávajú pomocnú ruku
Práve otázka, čo sa skrýva za tým, že vážka dokázala prežiť mnohonásobne vúčšie, silnejšie dinosaury a mamuty, priťahuje dnes vedcov, odborníkov k ich detailnému spoznávaniu, výskumu. Možno ich práca prinesie ďalšie objavné zistenia, inšpiratívne pre ľudstvo. V každom prípade je nevyhnutné, aby sme tohto vzácneho obyvateľa našej planéty starostlivo chránili. Projekt Vážky je cestou k tomu. Šíri osvetu, popularizuje, predstavuje ich faunu, prezentuje jednotlivé druhy, štádiá vývoja, biotopy, mapuje výskyt. Nielen pomocou internetu. Aktivisti chodia medzi ľudí, verejnosť, do škôl. My sme ich zastihli na pôde Správy chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina v Rimavskej Sobote. Medzi laickou verejnosťou, ale aj odborníkmi či dobrovoľníkmi prispievajúcimi k ochrane životného prostredia. Čo sú vážky, aké miesto zastávajú v prírode, ako sa ich v jednotlivých štádiách naučíme spoznávať. Väčšinu života strávia pod vodou, ako larvy prispôsobené na dravý spôsob života. Z prírody odstránia veľké množstvo komárích lariev, vošiek. Sú zaujímavé svojou špecifickou maskou a tým, že spodnú peru vedia vysunúť až do vzdialenosti viac ako centimeter. Tak ulovia svoju potravu. Aj tieto témy rezonovali počas zaujímavej prezentácie. Ale najmä biotopy ich výskytu. Kľúčovú úlohu tu zohrávajú mokraďové systémy.
Nedocenené mokrade
V slovenskej verejnosti ešte stále prevláda názor, že mokrade sú nepotrebné, limitujúce náš život, otravujú nás. Reguláciou sme zlikvidovali mŕtve ramená, močiare v blízkosti pôvodne meandrujúcich tokov sme odvodnili hydromelioračnými systémami. Podobných veľkoplošných zásahov sa dnes už robí menej, ale ešte stále môžeme vidieť, ako roľníci vysušujú zamokrené pozemky. A verejnosť, my, radoví občania? Ruku na srdce. Nám sa šachorina, trstina s vrbinou, obklopujúce močaristé územie, zdá ako niečo neudržiavané, opustené, kam s obľubou vyvážame komunálne odpadky. Plastmi, rozkladajúcimi sa biomateriálmi či chemikáliami zdevastované mokrade strácajú samočistiacu schopnosť, strácajú život. Ich pôvodní obyvatelia, vrátane vážok, ich opúšťajú. (Pripomeňme si: Prežili na Zemi 320 miliónov rokov! Vedia lepšie, ako mnohonásobne mladší človek, čo životu prospieva a čo nie.)
Začiatkom februára (2. 2.) sme si pripomenuli Svetový deň mokradí. Už takmer tridsaťštyri rokov platí tzv. Ramsarská konvencia o ochrane mokradí medzinárodného významu. Dušan Šácha propomína ich význam: “Sú prirodzenými zásobníkmi vody v prírode, zmenšujú teplotné výkyvy a zvyšujú vlhkosť vzduchu, znižujú eróziu, vďaka vysokej produktivite prispievajú k samočistiacej schopnosti vody, poskytujú zdroje potravy, krmiva, sú domovom veľkého množstva rastlín, živočíchov, húb, mikroorganizmov...“ Ich vzácnymi obyvateľmi sú aj nestori hmyzu na Zemi – vážky. Nezabúdajme! Na záver už len pár údajov z agendy Aqua vita: Mapovaním situácie na Slovensku (na základe nášho pristúpenia k Ramsarskému dohovoru) bolo doteraz lokalizovaných 17 mokradí medzinárodného významu (zapísaných z toho 14), 72 národného významu, 466 regionálneho a 1 049 lokálneho významu. Ak by sa nám ich podarilo ochrániť pred znečisťovaním či iným devastovaním, bol by to možno malý krôčik človeka vpred, ale veľký krok ľudskej spoločnosti. K dôslednejšej ochrane fauny a flóry, nášho životného prostredia.